„30 minút a dosť?“

Klára: „Mávala som zvyk plánovať hneď večeru. Chyba roka. Raz som uviazla pri trojchodovom menu s chalanom, ktorý mi hodinu rozprával o svojom exekútorovi. Teraz dávam zásadne len rýchly drink alebo kávu. Ak to funguje, predĺžime to. Ak nie, dopijem a idem ďalej bez pocitu, že som zabila celý večer.“

Monika: „Presne. Prvé stretnutie má byť krátke – max. 45 minút. Keď je to skvelé, odídeš v najlepšom a obaja sa tešíte na druhé rande. Keď je to nuda, nikto nikoho netrápi.“

Monika: „Kedy si naposledy vymýšľala, že ti volá kamoška, lebo jej vytiekla práčka? Ja už to nerobím. Naučila som sa povedať úplne slušne: ‚Ďakujem za príjemný čas a kávičku, ale cítim, že z mojej strany tam nie je tá správna iskra. Prajem ti krásny večer.‘ Zatiaľ mi za to každý chalan poďakoval za úprimnosť.“

Klára: „Úprimnosť ušetrí toľko energie! Žiadne taktické neodpovedanie tri dni po rande. Jasne, kedykoľvek a s úsmevom.“

Klára: „Kedysi som mala v hlave zoznam: musí mať aspoň 180 cm, pracovať v IT a nosiť košeľu. Potom som stretla chalana, ktorý nespĺňal ani jedno, ale presmiali sme sa tri hodiny. Zistila som, že môj ‚typ‘ bol vlastne len výmysel. Dnes idem na rande bez očakávaní – chcem len spoznať zaujímavého človeka.“

Monika: „Nikdy nechodím na prvý drink do tichých, upätých reštaurácií, kde počuť aj to, ako žuješ. Najlepšie fungujú uvoľnené bary alebo miesta, kde sa niečo deje – hrá dobrá hudba, je tam ruch a ak zlyhá konverzácia, máte sa na čo pozrieť okolo seba.“

Klára: „Keď som po dlhom čase začala znova randiť, mala som taký stres, že mi bolo od žalúdka zle. Monika mi vtedy povedala jednu vec: ‚On má pravdepodobne rovnaký stres ako ty. Priznaj to hneď na začiatku.‘ A funguje to! Keď povieš: ‚Prepáč, som trochu v strese, dlho som na rande nebola,‘ atmosféra v sekunde opadne.“